Novinky E-Mailom

Chcete dostávať pravidelne informácie o nových aktualitách a akciách?

Napíšte nám svoj email.

Úvodná stránka - O paralympijských hrách - Paralympijský šport na Slovensku

Významnú úlohu pre zdravotne postihnutých športovcov na Slovensku vykonáva Slovenský paralympijský výbor, ktorý vznikol 21. januára 1995. Prvou predsedníčkou tohto výboru bola až do r. 1999 Helena Hanková. Do Medzinárodného paralympijského výboru (International Paralympic Committee - IPC) bol Slovenský paralympijský výbor prijatý 3. 6. 1995. Zastrešuje tieto športové zväzy: Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov (The Slovak Sport Association for Physically Disabled), Sekciu nevidiacich a slabozrakých športovcov Slovenska (Section of Blind and Weak - Sighted Sportsmen of Slovakia), Slovenský zväz športovcov s mentálnym postihnutím (Slovak Sport Association for People with Mentally Handicapped) a Slovenský zväz nepočujúcich športovcov (Slovak Associaton of Deaf Sportsmen). Slovenský paralympijský výbor zastupuje zdravotne postihnutých športovcov na domácom i medzinárodnom poli a v športovej diplomacii.

Počet získaných medailí / Totally gained medals

Na Slovensku sa športovci so zdravotným postihnutím rôzneho druhu venujú z letných paralympijských športov najmä atletike, basketbalu, boccii, futbalu, lukostreľbe, cyklistike, plávaniu, stolnému tenisu, tenisu, volejbalu, goalballu a tlaku na lavičke. Zo zimných športov sú to bežecké a zjazdové lyžovanie a biatlon.

Slovenskí paralympijskí športovci sa veľmi svedomito pripravujú na vrcholné svetové podujatia, ako sú OH, MS, ME, Svetový pohár a i. Na týchto súťažiach dosahovali a dosahujú vynikajúce výsledky. Prvým Slovákom, ktorý reprezentoval ČSSR na I. zimných paralympijských hrách 1976 v Ornskoldsviku, bol zrakovo postihnutý - nevidiaci lyžiar Jozef Búroš, ktorý súťažil v behu na 10 a 15 km, avšak medzi najlepšími sa nepresadil. Prvými Slovenkami, ktoré reprezentovali ČSSR na VI. paralympijských hrách 1980 v Arheme, boli: plavkyňa Mária Lysá, ktorá na 100 m znak obsadila 5. miesto a v rozplavbách dokonca vytvorila svetový rekord, a tiež telesne postihnutá atlétka, Jolana Nemčoková z Budče, ktorá súťažila v hode oštepom a vo vrhu guľou.

Na IV. zimnej paralympiáde 1988 v Innsbrucku sa zúčastnili zo Slovenska lyžiari Karol Mihok, Róbert Ďurčan a Peter Matiaško.
Slovenskí paralympionici sa aj neskôr zúčastnili na paralympijských hrách. Na V. zimných paralympijských hrách 1992 v Tignes - Albertville súťažili ako reprezentanti vtedajšej ČSFR Pavol Pozemba, Milan Silvester. Najväčší úspech tu dosiahla telesne postihnutá lyžiarka Marcela Mišunová, ktorá získala striebornú medailu v super G a bronzovú medailu v slalome.

Na IX. paralympijských hrách 1992 v Barcelone boli v československej výprave aj slovenskí paralympionici, ktorí dosiahli tieto pozoruhodné výsledky: maratónec Anton Sluka - strieborná medaila; Štefan Bogdan v hode oštepom - bronzová medaila; päťbojár František Gödri - bronzová medaila; volejbalisti: Josef Mihalco, Peter Banáš, Ľubomír Novosad, Milan Kulas, František Trtík, Peter Moravčík, Michal Csader a Peter Damajka - bronzová medaila.

Aj v nasledujúcich rokoch paralympionici dosahovali vynikajúce výsledky: maratónec Anton Sluka na ME 1993 v Dubline získal striebornú medailu a v r. 1994 v Berlíne sa stal majstrom sveta! Päťbojár František Gödri na MS 1994 v Berlíne obsadil druhé
a na ME 1995 i na ME 1997 tiež druhé miesto; atlétka Katarína Brandoburová (1958 - 2005) na MS 1994 v Berlíne obsadila
v hode oštepom a vo vrhu guľou tretie miesto; volejbalisti na ME 1993 tiež získali tretie miesto atď. Už zo VII. zimných paralympijských hier 1994 v Lillehammeri priviezli slovenskí paralympionici päť medailí, čím obsadili v medailovom poradí krajín 19. miesto. Výraznou postavou slovenskej výpravy bol lyžiar Jozef Miština, ktorý tu získal tri strieborné medaily: za zjazd, slalom, obrovský slalom a jednu bronzovú medailu v super G. Ďalšiu bronzovú medailu získala Marcela Mišunová v slalome.

Na X. letných paralympijských hrách 1996 v Atlante získali slovenskí paralympionici jedenásť medailí, z toho dve zlaté: maratónec Anton Sluka a plavec Andrej Zaťko; štyri strieborné: tandemisti Miroslav Jambor s vodičom Pavlom Takačom, plavkyňa Margita Prokeinová, stolný tenista Ladislav Gáspár a volejbalisti - Josef Mihalco, Ľubomír Novosad, Richard Kováč, Pavol Sedlák, Michal Nestorík, Jaroslav Makovník, Peter Moravčík, Michal Csader, Pavol Betin, Andrej Marcin a Marek Tomšík; päť bronzových medailí: plavci Margita Prokeinová a Andrej Zaťko, päťbojár František Gődri, stolní tenisti Ladislav Gáspár v dvojhre a spolu s Emilom Dovalovszkým v súťaží družstiev. Týmto počtom medailí obsadila Slovenská republika v konečnom poradí krajín 39. miesto medzi 59 zúčastnenými krajinami.

Na VII. zimných paralympijských hrách 1998 v Nagane získali slovenskí paralympionici celkovo desať medailí, z toho: šesť strieborných - Štefan Kopčík a Jozef Miština v obrovskom slalome, Štefan Kopčík, Jozef Miština a Róbert Ďurčan v slalome, Miroslav Jambor v biatlone; štyri bronzové medaily - Štefan Kopčík a Jozef Miština - zjazd a super G. Ziskom týchto desiatich medailí obsadilo Slovensko v poradí krajín 18. miesto. Na konci 90. rokov 20. storočia v sekciách a zväzoch zdravotne postihnutých športovcov tvorilo členskú základňu 6 652 členov v 144 kluboch.

Títo športovci sa i naďalej systematicky pripravovali na nadchádzajúce významné preteky. Je potrebné spomenúť nielen športovcov, ktorí robili a robia dobré meno Slovensku, ale aj ich trénerov a ďalších funkcionárov. Medzi nimi sú napríklad: tréneri lyžiarov - Karol Král, Ladislav Samaj, Ján Zoričák, Jozef Ledvák, Gabriel Jamnický, Vladimír Gogolák, František Repka, navádzači lyžiarov - Renáta Karamanová, Jozef Cirbus, Juraj Mikuláš, Radoslav Grus, Branislav Mazgut, Martin Bialek, Michal Jurčo, Peter Kostík; tréneri atlétov - Dušan Dedeček, Rastislav Kuchta, tréneri plavcov - Daniela Šipošová, Ivan Šulek, Martin Sadloň, trénerka volejbalistov - Helena Hanková, tréneri stolných tenistov - Ján Bezečný, Roman Cibulka, Ján Lackovič, Štefan Trenka, tréneri cyklistov - Rudolf Húščava, Peter Matiaško, tréneri lukostrelcov - Dušan a Tomáš Pikula; tréner vzpieračov Michal Čapla a ďalší.

Záslužnú prácu vykonával a vykonáva dlhoročný lekár zdravotne postihnutých športovcov Juraj Štefák a ďalší.

Aj v roku 1999 dosiahli slovenskí telesne postihnutí športovci pozoruhodné výsledky v medzinárodných súťažiach: titul majsterky sveta vo vrhu guľou a strieborné medaily v hode diskom a v hode oštepom, ktoré získala Katarína Brandoburová na MS v Barcelone, táto pretekárka patrila aj medzi svetovú špičku v streľbe; strieborná a bronzová medaila, ktorú získal cyklista Radovan Kaufman na MS v Blois, dve zlaté medaily, ktoré vybojoval plavec Andrej Zaťko na ME v Nemecku; jedna zlatá, dve strieborné a jedna bronzová medaila, ktoré získala stolná tenistka Alena Kánová na ME v Piešťanoch, stolný tenista Ján Riapoš získal zlatú medailu na tých istých ME; Mária Bartošová získala v tlaku na lavičke na ME v Budapešti zlatú medailu; v zjazdovom lyžovaní na ME na Plejsoch 1999 si zlato v zjazde a v super G vybojoval Štefan Kopčík; kolkári na ME v Rumunsku, družstvo Slovenska tu obhájilo titul a Terézia Sabovíková obsadila 1. miesto atď.

Na XI. paralympijských hrách 2000 v Sydney slovenskí paralympijskí športovci opäť úspešne reprezentovali, keď získali: tri zlaté, päť strieborných a päť bronzových medailí. Zlaté medaily získali cyklista Radovan Kaufman, plavec Pavol Kolačkovský a stolná tenistka Alena Kánová. Slovenskí paralympionici v celkovom medailovom poradí obsadili na týchto paralympijských hrách 36. miesto.

V r. 2001 slovenskí zdravotne postihnutí športovci získali na vrcholných svetových a európskych súťažiach 26 medailí. Medzi tieto výrazné výkony patrili: víťazstvo volejbalistov vo Svetovom pohári v Púchove, strieborné medaily Lenky Gajarskej na ME v Assene v skoku do diaľky, do výšky a v behu na 200 m, tri zlaté medaily plavca Andreja Zaťka na ME v Štokholme, strieborné medaily stolných tenistov Aleny Kánovej a Ladislava Gáspára na ME vo Frankfurte nad Mohanom, strieborná medaila v tlaku na lavičke, ktorú získala Mária Bartošová na ME v Budapešti atď.

Na VIII. zimných paralympijských hrách 2002 v Salt Lake City získali deväť medailí, z toho tri strieborné: Radomír Dudáš - slalom, Vladimír Gajdičiar - beh na 5 km a Marián Baláž - biatlon; šesť bronzových medailí: Radomír Dudáš a Iveta Chlebáková - obrovský slalom, Štefan Kopčík, Norbert Holík a Iveta Chlebáková - slalom, Jozef Mesík - biatlon. Z 36 účastníckych krajín obsadili slovenskí paralympionici v medailovom poradí 20. miesto.

V roku 2003 sa pod Slovenský paralympijský výbor vrátili Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov (Slovak sports association for the disabled) a Sekcia nevidiacich a slabozrakých športovcov Slovenska (Section of blind and weak - sight sportsmen of Slovakia).

Predsedom sa stal vynikajúci stolný tenista Ján Riapoš.

Aj v tomto roku dosiahli športovci vynikajúce výsledky. Na ME
v Assene získal Marek Margoč 3 tituly majstra Európy a to v hode diskom, oštepom a vo vrhu guľou; Lenka Gajarská získala titul
v skoku do výšky a v skoku do diaľky bronzovú medailu, päťbojár Norbert Holík získal striebornú medailu. Na MS 2003 lukostrelec Imrich Lyócsa získal titul majstra sveta; na ME v Záhrebe stolný tenista Ján Riapoš získal titul majstra Európy v dvojhre a v štvorhre s Rastislavom Revúckym striebornú medailu. Vo Svetovom pohári na ostrove Rodos zvíťazili telesne postihnutí volejbalisti.

Na XII. paralympijských hrách 2004 v Aténach dosiahli Slovenskí paralympionici historicky najlepší výsledok v dejinách slovenského paralympionizmu, keď vybojovali 12 medailí, z toho päť zlatých - stolní tenisti Ján Riapoš, Ladislav Gáspár, atlét Marek Margoč, cyklista Rastislav Tureček a lukostrelec Imrich Lyócsa, tri strieborné a štyri bronzové medaily! Slovensko v medailovom poradí skončilo na veľmi dobrom 30. mieste.

Okrem týchto paralympijských hier v roku 2004 sa slovenskí športovci zúčastnili aj na ďalších významných medzinárodných súťažiach, kde tiež dosiahli vynikajúce výsledky. Volejbalisti Slovenska obsadili na MS v Nemecku 2. miesto; na MS v zjazdovom lyžovaní vybojovala Iveta Chlebáková dve strieborné medaily - zjazd a obrovský slalom a dve bronzové medaily - super G a slalom, Martin France v slalome získal bronzovú medailu.

V roku 2005 telesne postihnutí športovci opäť získali cenné umiestnenia na pretekoch. Na ME v Lido di Jessolo stolný tenista Ján Riapoš získal v dvojhre znovu titul majstra Európy a v súťaži družstiev s Rastislavom Revúckym, Máriou Pillárovou a Alenou Kánovou zlatú medailu. Na ME v Alkmaare vybojoval zrakovo postihnutý Vladislav Janovjak v tandemovom šprinte striebornú medailu; na ME vo Vroclavi v streľbe telesne postihnutých slovenské družstvo v zložení Jozef Široký, Veronika Vadovičová a Radoslav Malenovský vybojovalo zlatú medailu. Na Svetovom pohári v Regine obsadili telesne postihnutí volejbalisti 3. miesto. Lyžiarka Iveta Chlebáková sa stala v sezóne 2004/2005 celkovou víťazkou Svetového pohára a lyžiar Radomír Dudáš s navádzačom Marošom Hudíkom skončil v kategórii zrakovo postihnutých vo Svetovom pohári na 2. mieste.

Na IX. zimných paralympijských hrách 2006 v Turíne získali slovenskí paralympionici jednu striebornú medailu - lyžiar Radomír Dudáš s navádzačom Marošom Holíkom v super G a jednu bronzovú medailu - lyžiarka Iveta Chlebáková v zjazde. Je potrebné zdôrazniť, že Radomír Dudáš na týchto hrách obsadil ešte tri štvrté miesta - v zjazde, obrovskom slalome a v slalome! Slovensko sa v Turíne v medailovom poradí delilo o 13. miesto. Je to zatiaľ najvyššie postavenie v histórii, ktoré slovenskí paralympionici dosiahli.

Slovenskí paralympionici od roku 1994 vždy úspešne reprezentovali Slovenskú republiku. Zo šiestich paralympiád, ktoré sa konali od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, priniesli 62 medailí (pozri tabuľku) a dúfame, že nás budú aj naďalej úspešne reprezentovať.